Prvá písomná zmienka o obci

POČIATKY BUDIMÍRA

Dávno pred vznikom Uhorského kráľovstva, v časoch, kedy územia v južnom Šariši, po oboch brehoch rieky Torysy obývali Slovania, vzniklo sídlisko, ktoré miestne obyvateľstvo nazývalo Budimír. Dedina dostala svoj názov zrejme podľa slovanského mena, možno zakladateľa dediny. Jej obyvatelia žili už v 8. - 9. storočí na tom istom území, kde sa dnes nachádza obec Budimír. Popri rieke sa tiahla stará cesta nazývaná "Veľká cesta" (magna via), ktorá slúžila svojmu účelu už dávno pred vznikom Uhorského kráľovstva. Rieka s mohutným tokom bola výborným predpokladom pre rozvoj osídlenia tohto kraja. V údolí, po brehoch rieky, bola úrodná pôda. Preto boli v okolí Budimíra vhodné podmienky na roľníčenie. Rieka navyše garantovala stály zdroj pitnej vody pre ľudí i zvieratá. Zabezpečovala neobmedzený prísun potravy vo forme rýb žijúcich v nej, poskytovala dostatok stavebného materiálu - kameňa. Západne od Budimíra sa nachádzalo zalesnené územie, ktoré sa nazývalo Viničná hora, ktoré tunajším obyvateľom poskytovalo drevo a lesné produkty. Boli tu výborné podmienky pre život, preto tu ľudia zostali žiť aj nasledujúcich štyristo rokov.

V celej oblasti stredného Abova bol najbohatším a najmocnejším rodom rod Aba. Šľachtic Aba, syn Sixta, ktorý pochádzal práve z tohto početného starobylého rodu niekedy okolo roku 1200 nadobudol rozsiahly majetok, rozprestierajúci sa od Krásnej až po dedinu Skároš. Na tomto území bol aj kláštor v Krásnej, ktorého sa stal patrónom, a ktorý sa stal veľkolepou prezentáciou jeho moci a bohatstva. Neďaleko kláštora si nechal postaviť aj svoju sídelnú kúriu. Staré valy, ktoré na návrší zostali po pôvodnej slovanskej dedine dobre poslúžili na ochranu jeho kúrie a samotnej rodiny. Druhé územie, ktoré sa mu dostalo do rúk sa nachádzalo západne od rieky Svinka, siahalo na severe k rieke Veľká Svinka a na juhovýchode presahovalo až za rieku Torysu. Aba musel patriť medzi najvýznamnejších kráľových bojovníkov, keďže získal tak rozsiahle majetky. Keď zostarol, rozhodol sa rozdeliť svoje majetky medzi svojich štyroch synov Bodona, Kajula, Mikuláša a Dávida. Na území, ktoré sa dostalo do rúk Kajula, sa v jeho južnej časti nachádzala aj dedina Budimír. Bola súčasťou rozsiahleho Kajulovho majetku s centrom v Drienove. Kajul mal iba jedného syna Petra, ktorý po otcovi prevzal tieto majetky a spravoval ich v polovici 13. storočia. Zrejme v čase, kedy ich vlastnil, asi kilometer južne od Budimíra obyvatelia tejto obce vybudovali novú dedinu. V stredoveku ju nazývali Malý Budimír, ako protiklad k staršej dedine existujúcej severne od nej. Nová dedina vznikla najneskôr v prvej polovici 13. storočia.

Peter nebol výraznou osobnosťou rodu, no staral sa o rodinu a vzdelanie svojich detí. Narodili sa mu piati synovia. Najstaršieho Juraja vychovával ako svojho nástupcu. Mladšiemu Tomášovi vybral duchovnú dráhu života. Neskôr sa Tomáš stal vašvárskym prepoštom a v rokoch 1281 - 1283 pôsobil dokonca ako varadínsky biskup. Podobne aj najmladší syn Michal sa stal kanonikom a neskôr, nepochybne vďaka otcovmu vplyvu bol dosadený na post myšlianskeho prepošta. Ďalší dvaja bratia Mikuláš a Ján boli vychovaní v duchu šľachtických a rytierskych zásad stredovekého života.

Po smrti významného a majetného šľachtica Petra, nasledovalo dedičské konanie. Išlo o rozdelenie majetkov (divisio) medzi zákonnými dedičmi, ktorými boli v tomto prípade jeho piati synovia. Na sviatok blahoslavenej Panny v roku 1283 sa na hrade Sokoľ (Zokola) zišli členovia rodu Aba, aby vysporiadali dedičstvo po Comesovi Petrovi. Počas tejto deľby pripadli dediny Veľký a Malý Budimír ("...villa Bodomer maior et minor Bodomer..."), Comesovi Jánovi. Okrem toho získal, tak ako ostatní jeho bratia, 1/5 zo sídelnej dediny Drienov. Ján preniesol svoje sídlo do Veľkého Budimíra a sa stal zakladateľom budimírskej vetvy rodu Aba.

Práve počas tejto deľby rodových majetkov vznikla prvá písomná správa o dedinách Veľký a Malý Budimír. Dokument o deľbe vyhotovil príbuzný pozostalých bratov Comes Omodej, ktorý ho začal slovami: "My Comes Omodej, syn Comesa Dávida...". Tento dokument sa do dnešného dňa zachoval iba v odpise, ktorý v roku 1289, v sťažnosti na protiprávne užívanie pozostalosti po jednom z Petrových synov, varadínskom biskupovi magistrovi Tomášovi, vyhotovil opäť Omodej.

Comes Ján svoje záujmy presunul na svoj sídelný majetok Budimír. V roku 1289 počas vysporiadania pozostalosti po svojom bratovi magistrovi Tomášovi prenechal svojmu bratovi Jurajovi podiely v Drienove a ako protihodnotu získal dedinu Puch. Očividne nemal záujem udržať si majetok v bývalej otcovej sídelnej dedine v Drienove, ale usiloval sa vytvoriť si svoje vlastné panstvo s centrom v Budimíre. Comes Ján mal troch synov Egídia, Andronika a Dionýza. V mladom veku sa jeho synovia pridali k príbuzným z Lipovca a šľachticom z Delne a prepadli hrad Makovica, ktorý patril ich príbuzným, Abovcom z Ploského. Za vypálenie hradu im kráľovský súd odobral majetok Puch. Jánovi synovia si stratu svojho majetku vykompenzovali v dedičskom konaní, ktoré prebehlo v roku 1300 po ich strýkovi prepoštovi Michalovi. Získali majetok Bretejovce, ktorý pripojili k svojmu panstvu a rozšírili ho smerom na sever.

Matúš Smoroň, 2019