Panská kúria

Kúria bola postavená v prvej polovici 17. storočia v neskororenesančnom slohu. Prestavali ju v druhej tretine 18. storočia a na začiatku 19. storočia dostala terajššiu klasicistickú podobu. Pri prestavbe vymenili manzardovú strechu za valbovú. Je to prízemná obd從niková budova s hladkými fasádami a jednoduchými symetricky riešenými oknami. Hlavný vchod je na severnej strane objektu a je krytý výstupným pilierovým portikusom preklenutým jedným poľom plackovej klenby. Na južnom priečelí bola pôvodne priestranná drevená veranda, zdobená vyrezávanými, umelecky hodnotnými ornamentami pripomínajúcimi lovecký zámoček. Veranda bola v 70. rokoch minulého storočia úplne zničená.

Objekt je zapísaný v Zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok SR (NKP č. 413/2).

V interiéri sa v pôvodnom renesančnom jadre zachovali lunetové klenby a barokové rovné stropy so štukovým ornamentom. Časť interiérových priestorov má mladšie klenby korýtkové so šštukovým dekorom. Niektoré miestnosti majú rovné stropy bez šštukových ozdôb. Značná časť kúrie je podpivničená. Suterénne priestory sú preklenuté klasickou valenou klenbou v kombinácii kameňa s tehlou.

Kúria bola bočnými krídlami kaštieľa pôvodne prepojená s protiľahlou hospodárskou budovou - kočiarňou (kočareň) a s kaštieľom. Prepojením sa vytvorilo uzavreté priestranstvo štvorcového tvaru s pomníkom uprostred (tento priestor sa dodnes nazýva "Paradni dvor"). Hospodárska budova a stavby prepojenia boli v minulosti asanované. Na južnom svahu nad potokom sa kedysi rozkladala ovocná záhrada s udržiavanou sústavou terás a chodníkov. Po hornom okraji terasy nad svahom viedol masívny oporný múr. Priestor medzi ním a kúriou plnil funkciu prístupového chodníka k drevenej verande vysunutej hlboko do priestoru južžného svahu. Od verandy viedol široký, drobným bielym štrkom vysypaný chodník k evanjelickému kostolu. Chodník kryli na oblúkoch prichytené popínavé ruže. Objekt slúžil až do roku 1938 členom šľachtického rodu Ujházy, ktorý majetky v Budimíre kúpili od Štefana Kolobušického v roku 1777. Po ich odchode mala veľkostatok v nájme židovská rodina Nágelova, ktorá bola v roku 1942 deportovaná do koncentračného tábora v Poľsku. Nikto z rodiny sa do obce nevrátil.

Po 2. svetovej vojne sa v kúrii zriadil byt pre štátneho zamestnanca, časť sa využila pre lekársku ordináciu. Neskôr v nej bola kinosála, materská škola, kancelárie miestneho národného výboru, roľníckeho družstva a pošta. Začiatkom 90. rokov sa začala kúria rekonštruovať, no neskôr postupne chátrala. Tento zaujímavý historický objekt sa dnes aj zásluhou vandalizmu miestnej mládeže a rozkrádaním stavebného materiálu z užž zrekonšštruovaných častí nachádza v havarijnom stave (už niekoľko rokov pôsobí ako opustená ruina). Smutné je, že táto takmer štyristoročná historická pamiatka, ktorá bez ujmy prežila niekoľko majiteľov, mnohé spoločenské otrasy a dve svetové vojny sa v dnešnej dobe dočkala takejto "starostlivosti".

Obec Budimír od roku 2012 objekt postupne rekonštruuje. Rozsah a postup prác však závisí od finančných prostriedkov.