Významné osobnosti obce

17.05.2020

MILAN JOHANIDES - akademický maliar

Uznávaný slovenský akademický maliar Milan Johanides sa narodil 25. novembra 1946 v Budimíri, v mladšom kaštieli (dnes Múzeum historických hodín STM). V rokoch 1962 až 1967 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor grafika (prof. G. Štrba, prof. M. Fikari) a v rokoch 1967 až 1973 pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení, odbor monumentálna maľba (prof. D. Milly, prof. O. Dubay, prof. F. Gajdoš). Počas života sa venoval monumentálnej tvorbe, komornej maľbe a kresbe - figurálnej kompozícií, portrétu a krajine. Vystavoval doma i v zahraničí.

Otec Milana Johanidesa, Koloman, bol krstným synom evanjelického seniora p. Adolfa Kevického, ktorý v našej obci pôsobil. Keď Koloman osirel, zobral si ho krstný otec k sebe do Budimíra. Po tom ako sa oženil a narodil sa mu prvý syn Milan, rodina odišla späť na stredné Slovensko, odkiaľ pochádzala. Usadili sa v dedine Príbovce neďaleko Martina, kde sa im narodili ďalšie tri deti - dcéra a dvaja synovia. Postavili tu dom a pán Koloman bol vynikajúcim kožušníkom - šil kožuchy nejednej modelke aj vládnym predstaviteľom vtedajšej doby. Aj počas socializmu pracoval ako živnostník. Všetky stroje, ktorými spracovával kože a kožušiny si vyrobil sám. Ani po ich odchode z Budimíra kontakt neprerušili. Ich dcéra trávievala prázdniny v našej rodine (rodina nebohej Alžbety Križovičovej). Talentovaný syn Milan vyštudoval v Bratislave, no osud tak chcel, že jeho manželka pochádzala z východu (Bardejov) a na východné Slovensko sa vrátil aj on sám - žil a tvoril v srdci Šariša - v Prešove. Aj samotný Milan zavítal sem-tam do svojej rodnej obce - naposledy v 80. rokoch minulého storočia.

Milan Johanides zomrel 30. júna 2017 v Starej Ľubovni vo veku 70 rokov.

.

LADISLAV UJHÁZY - veľkostatkár, politik, šarišský župan

Váš text začína práve tu. Kliknite sem a môžete začať písať. Sed ut perspiciatis unde omnis iste natus error sit voluptatem accusantium doloremque laudantium totam rem aperiam eaque ipsa quae ab illo inventore veritatis et quasi.

Ea commodi consequatur quis autem vel eum iure reprehenderit qui in ea voluptate velit esse quam nihil molestiae consequatur vel illum qui dolorem eum fugiat quo voluptas nulla.

SESTRY PRIESSNITZOVÉ - dcéry Vincenza Priessnitza, zakladateľa vodoliečby

4. októbra 1799 sa do rodiny jesenického mešťana a majiteľa malej poľnohospodárskej usadlosti v osade Gräfenberg Jana Františka Priessnitza narodil syn Vincenz Priessnitz.

Keď mal sedemnásť rokov utrpel pri zvážaní sena ťažký úraz. V prírode odpozorovanou metódou omývania vodou a zábalmi sa sám uzdravil. Po uzdravení dcéry jedného zo susedov sa zvesť o jeho umení začala šíriť po celom kraji. V r. 1820 už k nemu domov prichádzali prví pacienti na dlhší pobyt.

V r. 1822 prestaval rodný dom na vodoliečebný ústav. Na Gräfenbergu tak vznikli prvé vodoliečebné kúpele na svete. Ich vznik sa oficiálne datuje do roku 1837, kedy Priessnitzova vodoliečebná metóda rozhodnutím cisárskej komisie zvíťazila nad všetkými pochybovačmi. Existujú dodnes, sú to Lászně Jeseník v ČR.

5. februára 1828 sa Vincent Priessnitz oženil s milovanou Žofiou. Zo šťastného manželstva sa narodilo postupne osem dcér a dvaja synovia. Dve z dcér - Žofia a Terezia sa vydali do Budimíra pri Košiciach v Uhorsku za bratov Alberta a Jozefa zo šľachtického rodu Ujházy.

Vincenz Priessnitz zomrel 28. novembra 1851 vo veku 52 rokov. Žofia Priessnitzová prežila svojho manžela sotva o tri roky. Smútok z veľkej straty manžela sa podpísal na jej zdraví. Zomrel na úplavicu, 31. augusta 1854, počas pobytu v Budimíre v Uhorsku u svojej najstaršej dcéry Žofie von Ujházy. Obaja sú uložení v rodinnej kaplnke vo svojich kúpeľoch.